Otčenášom, ktorý sa nazýva i modlitbou Pána, lebo nás ju naučil on, začína sa príprava k sv. prijímaniu. Je ona najvhodnejšou, Bohu najpríjemnejšou a najúplnejšou modlitbou, lebo obsahuje všetko, čo môžeme a máme žiadať pre dušu i telo, pre večnosť i časnosť, pre seba i iných. Keďže sa ju prvý modlil sám Spasiteľ a nám sa ju modliť prikázal, preto Otčenáš v omši nesmie vystať. Kňaz vyzve slovami „Oremus" k modleniu Otčenáša aj veriacich,
ktorí sa ho majú potichu modliť. Kňaz modlí sa šesť prosieb Otčenáša. Poslednú prosbu - Ale zbav nás od zlého (sed libera nos a malo) vysloví miništrant, poťažne ľud, na čo kňaz doloží Amen!, aby sa tak stalo, ako sme prosili.
Ďalšia modlitba Vysloboď nás... je vlastne rozšírením poslednej, miništrantom vyslovenej prosby. Kňaz v nej prosí o dvoje, o odvrátenie všetkého zlého a o udelenie dobrého. Pri tejto modlitbe kňaz drží v ruke paténu — kalichovú mištičku a pri slovách: Všetkých Svätých... riadne sa ňou prežehná, pobozká a podloží pod sv. hostiu na znamenie, že všetok pravý pokoj pochádza od toho, ktorý za nás na kríži umrel, a preto zasluhuje od nás najväčšej lásky a oddanosti, čoho znamením je pobozkanie patény.
Potom kňaz odkryjúc kalich, pokľakne a pri slovách skrze tohože Pána nášho, Ježiša Krista... sv. hostiu rozlomí na tri čiastky, z ktorých dve väčšie položí na paténu a tretou, najmenšou, so slovami Pax Domini sit semper vobiscum — Pokoj Pána buď vedy s vami, učiní tri kríže nad kalichom a spustí ju do neho.
Miništrant — ľud odpovie známe ,slová Et cum spiritu tuo. Toto lámanie chleba deje sa po príklade Spasiteľa, ktorý pri poslednej večeri lámal chlieb a dával apoštolom. Znamená ono tiež násilná smrť Pána, ktorému na kríži ešte i bok prebodli, aby odtiaľ vytiekla i posledná kvapka krvi.
Zmiešanie sv. hostie s krvou Pána znamená, že Kristus pri zmŕtvychvstaní vzal na seba svoju predrahú krv, ktorú za nás vylial, že na večné veky spojil svoju dušu so svojím telom a tak sedí na pravici Božej.
Kňaz slovami Pokoj Pána... praje prítomným pokoja, bratskej lásky a jednoty, bez ktorej neslobodno priblížiť sa k stolu Pánovmu, k požívaniu Jeho sv. tela.