Cirkev zosilňuje myšlienku na posledné veci človeka. Dnes nám prízvukuje našu zodpovednosť pred Bohom, ktorý bude s nami účtovať, ako sme využívali v živote všetky jeho prirodzené a nadprirodzené dary. Pokušiteľ, ktorý naplňuje zem a ovzdušie, by chcel zvrátiť náš nastávajúci súd v náš neprospech, a preto útočí najmä na našu telesnú žiadostivosť, lebo vie, že tak nás môže najlepšie dostať do svojej moci. V mladosti sú tieto pokušenia najnebezpečnejšie, lebo podlamujú telo i ducha a spôsobujú ochablosť vo chvíli, keď sa kladú základy pre život.
Náš protivník nás chce zahubiť, ako úlisný a krutý Aman chcel zahubiť židov. Lež my bojujeme proti nemu s Esterou, ktorá, posilnená pôstom (sebazapieraním, zriekaním, ovládaním zmyslov) a modlitbou (pestovaním duševného života) a svojou prímluvou u kráľa prekazila jeho plány. Sme krehkí, a preto sa s dôverou obraciame k svojmu Kráľovi, ktorého moci nemôže nič vzdorovať, aby nás posilňoval (vstup). Jeho ochrana nám pomôže, aby sme nepodľahli, ale dobrými skutkami prejavovali mu svoju oddanosť (orácia). Opaskom, ktorý v boji drží silu pospolu a v pohotovosti k odporu, nám bude zjavená pravda božia, pancierom nám bude spravodlivosť, statočnosť, obuvou, v ktorej pochodujeme a bojujeme, ochota plniť evanjelium, obranným štítom naša viera, prilbicou naša dôvera v pomoc božiu a mečom náš duch, presiaknutý duchom evanjelia (lekcia).
Pamätajme, že v boji stojí za nami mocný Boh, ktorý je od večnosti, všetko stvoril a vyviedol svoj ľud z egyptského zajatia (stupň. spev). Hoci v boji neraz padáme, znova povstávame a dúfame v milosrdné odpustenie. Lež ak chceme, aby nám Boh odpustil veľký dlh, nesmieme byť krutí voči blížnym pre malé previnenia proti nim. Musíme premáhať aj pokušenia nežičlivosti, škodoradosti, hnevu a pomsty. Veď vedení citom spravodlivosti, sami prosievame Pána, aby nám v takej miere odpustil, „ako i my odpúšťame svojim vinníkom".
Teda, keď je s nami pomoc božia a božie odpustenie, so statočným Jóbom odhodlane nastupujeme svoj zápas so zlým duchom, a v trpezlivosti, pokore, ale aj dôvere prijímame jeho útoky (obetovanie). S Jóbom a Kristom, ktorého Jób predobrazoval, i pri všetkých ťažkostiach chceme svojím životom zvelebovať vôľu Otcovu. Toto odhodlanie je naším obetným darom, ktorý nám skrze Kristovu obetu a pokrm jeho Tela zabezpečí víťazstvo.
Vstup (Est 13, 9 a 10-11) — Od Tvojej vôle, Pane, závisí všetko a niet takého, kto by mohol odolať Tvojej vôli, lebo Ty si stvoril všetko, nebo i zem, a všetko, čo je v okruhu nebies; Ty si Pán vesmíru. — (Ž 118, 1) Blahoslavení nepoškvrnení na ceste, ktorí kráčajú podľa zákona Pánovho. — Sláva Otcu ... Od Tvojej vôle...
Orácia — Ochraňuj, prosíme, Pane, svoju rodinu stálou otcovskou dobrotivosťou; nech ju Tvoja záštita zachová od každého protivenstva, aby dobrými skutkami bola oddaná Tvojmu menu. Skrze Pána nášho...
Lekcia (Ef 6, 10-17) — Bratia! Posilnite sa v Pánovi silou jeho moci. Oblečte si výzbroj božiu, aby ste mohli Čeliť úkladom diablovým, lebo náš boj je nielen proti telu a krvi, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vladárom temnosti tohto sveta, proti duchom neprávosti pod nebesami. Preto si vezmete výzbroj božiu, aby ste mohli odolať v deň zlý, všetko prekonať a stáť víťazne. Buďte teda pripravení, na bedrách opásaní pravdou, obrnení spravodlivosťou, obutí do horlivosti za evanjelium pokoja. K tomu všetkému vezmite si štít viery, ktorým by ste mohli zahasiť všetky ohnivé šípy zlého ducha, a vezmite si i prilbicu spásy a meč Ducha, ktorým je slovo božie.
Stupňový spev (Z 89, 1-2) — Pane, Ty si nám býval útočišťom od pokolenia do pokolenia. — Prv, než povstali hory a utvorila sa pevnina a okruh zemský, od vekov až na veky si Ty, Bože.
Aleluja, aleluja. — V. (Ž 113, 1) Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakubov z národa cudzieho. Aleluja.
Evanjelium (Mt 18. 23-35) — Toho času povedal Ježiš svojim učeníkom toto podobenstvo: Kráľovstvo nebeské je podobné kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. A keď počal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc hrivien. A keď nemal z čoho zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať, i jeho ženu a dietky a všetko, čo mal, a zaplatiť. Ale ten sluha padol pred ním, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi, a všetko ti zaplatím. I zľutoval sa pán nad tým sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. Keď ten sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. I chytil ho a hrdúsil a vravel mu: Zaplať, čo si dlžný. Vtedy jeho spolusluha padol pred ním a prosil ho: Pozhovej mi. a všetko ti zaplatím. Ten však nechcel, ale odišiel, a uvrhol ho do žalára, kým by mu nezaplatil dlh. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili, išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa bolo prihodilo. Vtedy si ho jeho pán predvolal a povedal mu: Sluha ničomný, všetok dlh som tá odpustil, pretože si ma prosil: či si sa nemal aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zľutoval na tebou? I rozhneval sa jeho pán, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.
Obetovanie (Jób 1) — V kraji Hus bol muž menom Jób, úprimný, spravodlivý a bohabojný. Toho si vyžiadal satan, aby ho smel pokúšať. A Pán mu dal moc nad jeho majetkom a telom. I zahubil všetok jeho majetok a jeho dietky, i jeho telo ranil veľkými vredmi.
Sekreta — Prijmi, Pane, milostivo obety, ktorými sa chceš zmieriť a z veľkej dobrotivosti nám znovuzískať spásu. Skrze Pána nášho...
Prijímanie (Ž 118, 81, 84 a 86) — Moja duša túži po Tvojej spáse a dúfa v Tvoje slovo: kedy vynesieš výrok nad mojimi prenasledovateľmi? Bezbožníci ma prenasledujú, pomôž mi, Pane Bože môj.
Po prijímaní — Nasýtení pokrmom nesmrteľnosti, prosíme, Pane, daj, aby sme to, čo sme prijali ústami, zachovali v čistom srdci. Skrze Pána nášho...